Akonáhle človek vystúpi zo svojej komfortnej zóny, môže sa ešte niekedy vrátiť späť? Podľa austrálskej skupiny vedcov má prijatie výzvy doslova trvalé následky. Výskum, ktorý konkrétne vykonali na Univerzite vo Wollongongu, dokázal, že prekonanie strachu a vlastných fyzických i psychických hraníc vedie k osobnej transformácii. Inak povedané – akonáhle posuniete svoje športové hranice, už nechcete nič iné a navždy sa stávate iným človekom.

Extrémne športové zážitky v mozgu spôsobujú hneď niekoľko udalostí. Pri fyzickej námahe sa vyplavujú endorfíny, ktoré navodzujú pocity šťastia. Pri prekonaní strachu sa do žíl vlieva adrenalín, ktorý spôsobuje nabudenie a vzrušenie. A pri dosiahnutí náročného cieľa sa uvoľňuje dopamín, vďaka ktorému cítime hrdosť a spokojnosť s vlastným výkonom. Na taký koktail si rýchlo zvykáme a ľahko si naň vybudujeme závislosť, ktorá nás núti dávky rôzne miešať či rovno navyšovať.

O tom sa ale austrálski vedci prekvapivo nezmieňujú. Vyzdvihujú skôr skutočnosť, že športovanie mimo komfortnej zóny nám utvára charakter. Posilňujeme sebavedomie, sebadôveru a získavame vyvážený mix odvahy a pokory. Najmä v momente, keď sa jedná o pohyb vonku v prírode, kde čelíme neúprosným živlom, uvedomujeme si krehkosť a dôležitosť života a našu možnosť (či nemožnosť) ho ovplyvniť. „Odvaha nie je nemať strach, ale ísť mu naproti,“ hovorí známy dobrodruh Adrian Hayes, ktorý zdolal Mt Everest aj K2, putoval naprieč severným aj južným pólom a prešiel Grónsko na snow-kite.

Rovnako, ako keď si v rámci posilňovania musíme pridávať nevyskúšané cviky, aby svaly nezleniveli, prijímanie nových výziev posilňuje mozog a psychickú odolnosť. O tom vie svoje aj ultra bajkerka Nikol Flašarová, dvojnásobná majsterka Európy v 24h závode MTB, česká šampiónka v rôznych cyklo disciplínach, víťazka najťažšieho maratónu v Európe: „nemám žiadnu špeciálnu mentálnu prípravu. Pre mňa je najlepšia psychická príprava fyzický tréning. Keď viem, že som od trénovala všetko, čo som mala, a že som nič nezanedbala v príprave, posilní to aj hlavu.“

Nikol súčasne vyzdvihuje pocity, ktoré zažíva pri samotných vytrvalostných pretekoch, keď ju baví ísť takzvane „za hranu“: „pre mňa je to stav, keď mám pocit, že už nemôžem, ale prinútim sa nepoľaviť a chytím druhý dych. Väčšinou to zažívam počas noci pri 24 hodinovkách, ale aj počas maratónov, keď človek musí držať nie vždy úplne príjemné tempo so súperkami. Keď tento diskomfort prekonám, nohy sa rozbehnú a cítim sa silnejšie,“ opisuje Nikol a zároveň s úsmevom dodáva, že aj v osobnom živote si rada vymýšľa nové výzvy.

A práve nové činnosti veľkou mierou prispievajú k zmene našej osobnosti. Pri skúšaní nevyskúšaného sa nám v mozgu vytvárajú nové spojenia medzi neurónmi, čím sa mení aj štruktúra mozgu, jeho takzvaná „plasticita“. Konkrétne posilňujeme pamäť, bystrosť či pohotovosť aj schopnosť premýšľať. Získaním novej zručnosti, prekonaním novej výzvy, posunutím vlastných limitov sa skrátka stávame novým človekom. Tak vystúpte zo svojej komfortnej zóny, nastavte tvár vetru aj dažďu a zistite, čo aj kto na vás čaká za horizontom nových možností.