Šťastie sa skrýva v jednoduchosti. Možno práve preto sa z behania stal jeden z najpopulárnejších športov na svete. Aby ste si šli zabehať, nemusíte nič zložito vymýšľať ani plánovať. Nepotrebujete si požičať vybavenie, odísť zo zeme alebo čakať, až napadne sneh. Nemusíte sa spoliehať na niekoho iného, zisťovať otváraciu dobu lesných ciest alebo si platiť lanovku, aby vás vyviezla na kopec. Stačí mať základné funkčné vybavenie a môže vám byť aj jedno, či fúka vietor alebo nepríjemne mrholí.

Lenže to, čo je jednoduché, máme tendenciu zdokonaľovať. Vďaka chytrým hodinkám si môžeme nadšene počítať kilometre aj kalórie, na sociálnych sieťach zdieľať ubehnutú trasu, telefón mať plný rytmických playlistov, ktoré nás nakopnú ešte k lepšiemu výkonu: „This is fu*king awesome!“ Štúdie publikované v Annual Review of Psychology potvrdili, že behanie môže fungovať ako meditácia, ktorá zvyšuje mentálnu odolnosť a dokonca aj športový výkon. Je ho však potrebné robiť „po staru“. Bez prifarbovania .

Jednou z nich sú napríklad slúchadlá. Podľa vedcov (aj opýtaných športovcov) hlavným dôvodom, prečo pri behaní počúvame hudbu, je, aby sme to celé mali čím skôr za sebou. Hudba nám pomáha nemyslieť na to, že trasa je dlhá, že nás bolí koleno alebo že je to chvíľami tak trochu nuda. Behať so slúchadlami je ako jesť pred televíziou. Tak nejako tušíte, že sa to stalo, ale nedokážete presne popísať, aké to bolo, ako presne to prebiehalo, "ako to chutilo".

„Jedine pri behu v prírode bežím skutočne voľne,“ upresňuje náš ambasádor Miloš Nykodým. „Nikdy so sebou nemám hudbu. Počúvam vietor, lístie šuští v korunách stromov, počujem zvieratá, vlastný dych a kroky. Musím stále dávať pozor, kam bežím a čo mám pod nohami,“ opisuje jeden z najlepších českých reprezentantov v orientačnom behu. Napojením sa na hudbu sa vraj odpájame od seba. Oveľa horšie potom vycítime, kde je náš limit, alebo naopak, kde máme ešte priestor bežať rýchlejšie a lepšie.

Spomínané štúdie sa totiž nezameriavajú len na „obyčajných bežcov“, ale na profesionálnych športovcov, ako je Miloš. A tým radí to isté: vypnite sa od technológií a vnímajte sami seba. To platí aj pre GPS hodinky a šport testery. Tie sú totiž skvelí sluhovia, ale zlí páni. Pretože si jednotlivé výkony radi meriame práve pomocou týchto technológií, beháme podobné trasy, ktoré sa nám nechce opustiť. Pritom nový a neznámy terén môže byť tým hlavným faktorom, ktorý zlepší náš výkon.

„Všetko je to o nových skúsenostiach a o tom, koľko ste schopní toho do seba nasať, keď sa naskytne príležitosť zabehať si v neznámom teréne. Akonáhle absorbujete určitú škálu rôznych terénov, vaša schopnosť ustáť ďalší neznámy terén sa výrazne zvýši. Určitým spôsobom sa to dá nahradiť aj skúseným trénerom,“ opisuje Miloš, ktorý z podstaty orientačného bežca musí variabilné trasy priamo vyhľadávať. Neznámy terén má však aj výhodu pre priamočiarejšie bežecké povahy: jednoducho núti naše svalové partie zapájať sa inak, každá nová trasa posilňuje inú časť tela, každej nečakanej terénnej nerovnosti sa musíme okamžite prispôsobiť a bežecký tréning si obohatiť o neplánovanú prekážku.

Podľahnite kúzlu „obyčajného“ behania a nič neriešte. Vyskúšajte bežecké oblečenie, ktoré maximálne rešpektuje vaše telo, ale nevychvaľuje sa žiadnymi vychytávkami. Hneď niekoľko takýchto kúskov nájdete v bežeckej kolekcii SCOTT. Táto značka je známa tým, že neustále technologicky inovuje používané materiály, ale súčasne pracuje so spätnou väzbou od športovcov. Vznikajú tak bežecké outfity bez vreciek, bez kapucní, bez príkras - napríklad len s minimalistickou funkčnou vrstvou, ktorá vie čeliť elementom.

A práve aj prírodné živly pridávajú behaniu dôležitý „mindfulness“ rozmer. Vďaka studenému vetru, hrejivému slnku alebo lepkavému blatu si pri behu uvedomujeme, čo sa deje tu a teraz. Počujeme vlastný tep, vieme, že dýchame. Navyše, keď ideme behať „len tak“, bežíme celý čas naozaj len sami so sebou. Predstava „len ja a moje myšlienky“ môže byť pre mnohých strašidelná, ale výhoda behania je, že na rozdiel od bežnej meditácie s nimi nezostávame zamknutí v jednej miestnosti. Naopak im môžeme poriadne popustiť uzdu a nechať ich rozbehnúť sa do všetkých smerov – ako divoké kone bez sedla (bez slúchadiel, bez hodiniek, bez telefónu).